Prečo nejem mäso?

K napísaniu dnešného článku ma inšpirovalo moje telo, ktoré  sa mi už niekoľko mesiacov snaží niečo naznačiť a ja sa ho snažím čoraz viac a viac počúvať.

Nikdy som nebola veľký milovník mäsa. Teda až na obdobie keď som bola úplne maličká. Mamina mi doteraz rozpráva príbeh, ako vždy keď sa ma spýtala, čo si prosím jesť, moja odpoveď bola: ´´MAŤO´´. V preklade z detského jazyka: Mäso! aby ste si náhodou nemysleli, že som si vtedy išla na úplne inom stravovacom smere. Moje detstvo ďalej sprevádzali nespočetné zabíjačky a hody. Vyrastala som na dedine a obe babky chovali od sliepok, cez zajace, až po prasiatka, a môj dedko bol vychýrený dedinský zabíjačkový expert. Vtedy boli veci ako prasacia alebo kačacia pečienka či oškvarky pre mňa úplne bežné pochúťky. Veci, ku ktorým si dnes už ani neviem ani pričúchnúť.

Potom v období puberty a strednej školy sa to všetko nejako zmenilo a nastalo obdobie, kedy do mňa mäso skôr tlačili. Pretože veď som bývala príliš chudá, príliš bledá, anemická atď. Vždy keď sme prišli k babke na obed, okrem koláčov tam bolo zaručene aj mäso. A mne postupne prestali chutiť všetky tie zabíjačkové a hodové špeciality, nechutilo mi ani bravčové mäso a vôňa rýb bola pre mňa zo všetkého asi najviac neznesiteľná. Jedla som teda dlhé obdobie iba kuracie mäso.

Obdobie vysokej školy, intráku, bývania v byte so spolubývajúcimi a vlastného varenia som zvládala už viac menej bez mäsa. Čakalo ma vždy keď som prišla na víkend domov, ale sama som si ho nepripravovala už skoro vôbec. Výrobky ako šunky, salámy, či slanina boli však u mňa ešte úplne bežnou súčasťou jedálnička a nemala som k nim žiadny odpor.

Posledný rok priniesol do môjho života veľa zmien. Prišiel doňho môj milovaný partner, ktorý ho zmenil ako prvý. Nebudem menovať tých XY vecí, ktoré sa zmenili, spomeniem iba tie k téme 😊

Nikdy som nesledovala dokumenty. Pre mňa bol dokument niečo primárne neskutočne nudné, pričom sa dobre zaspáva, niečo čo sleduje môj ocino vždy v sobotu skoro ráno, keď s tým nikoho neobťažuje a hlavne niečo nad čím sa mi nechcelo premýšľať. Môj muž dokumenty miluje. Vojnové, historické, vesmírne, konšpiračné, mafiánske…proste všetky. A s ním som dokumenty začala sledovať aj ja. Spomínam si na ten úplne prvý, ktorý som oficiálne navrhla ja sama, aby sme si ho pozreli. Bol todokument Leonarda DiCapria BEFORE THE FLOOD (2016)v českom preklade Je s námi konec? Je to dokument National Geographic, ktorý je zameraný skôr na enviromentálnu otázku, ale keďže v živote všetko so všetkým súvisí, je tam aj pasáž, ktorá sa venuje otázke mäsového priemyslu. Je to dosť zaujímavý dokument a určite stojí za pozretie, takže, ak ste ho ešte nevideli, poďte na to TU

V poslednej dobe som videla niekoľko zaujímavých dokumentov, ktoré hovoria o pozadí mäsového priemyslu, rastlinnej strave a jej vplyve na nás. Jedným zo zaujímavých, ktorý vyslovene nejde nikoho presviedčať a nemá hneď v názve vegan/vegetarián, ale poukazuje skôr na zdravotnú stránku všetkého je dokument WHAT THE HEALTH (2017)v českom preklade A co zdraví?.POZERAJ TU

Ďalšou zmenou, už v našom spoločnom živote, bola adopcia psíka-našej Fidorky. To bolo tiež obdobie, kedy som sa na zvieratá začala pozerať tak nejak inak. A zároveň to bolo obdobie, kedy mi moje telo začala ešte intenzívnejšie naznačovať, čo chce a čo nie. Presne si pamätám na moment, kedy som prišla na to, že nielen mäso, ale ani šunky, salámy, slaninky atď. k svojmu životu už naozaj nepotrebujem. Bolo to toto leto. Pripravovala som na večeru náš obľúbený šalát s hruškou, plesňovým syrom a prosciuttom. Privoňala som k tej šunke a nemohla som si ju ani dať do úst. Proste ten pach mi nevoňal. A pritom to bola vec, za ktorou by som sa normálne išla potrhať. 😊 Môj šalát teda zostal bez prosciutta a naďalej aj zostáva.

Samozrejme s touto mojou zmenou prišli aj nejaké tie otázky, sťažnosti a presviedčania z môjho najbližšie okolia, od mojej rodiny. Prvému kolu otázok typu: Prečo neješ mäso? Ako je možné, že ti nechutí? Čo je s tebou? Nie si chorá?, som dokázala úspešne zavzdorovať, u rodičov, aj u babiek. Potom prišlo kolo druhé, presviedčacie, vraj že: Mäso jesť musíš! Potrebuješ bielkoviny! Budeš chudá a slabá zase…atď. Zdolané úspešne. Občas prišla doma nejaká sťažnosť od partnera, že varím málo mäsa, a že to tofu už naozaj nie…Až sme sa prepracovali do obdobia ako takého rešpektovania môjho postoja. Vrchol uznania bol pre mňa, keď sme prišli nedávno k nám domov a moja mamina robila rezne. No urobila aj pre mňa špeciálne, zeleninové. Samozrejme, sa nezabudla ešte pre istotu spýtať, či to mäso stále nejem? 😊

Nebudem sa púšťať do rozoberania fungovania mäsového priemyslu, ale úprimne si myslím, že by sme mali vedieť, čo jeme. A verte mi, že keby sme to naozaj všetky inteligentné ľudské stvorenia, za ktoré sa považujeme, detailne do hĺbky vedeli, nejedli by sme to vôbec.

Otvorte si prosím Youtube, dajte si do vyhľadávača niečo ako ´´TRUTH ABOUT MEAT INDUSTRY´´ alebo CHICKEN INDIUSTRY, či EGG INDUSTRY a pozrite si video, stačí jedno, ak zvládnete viac, musíte mať dosť odolnú povahu a žalúdok.

Môžeme jednoducho ignorovať ako funguje mäsový priemysel a môžeme jesť mäso, keď chceme. Je to naša voľba. Môžeme pokračovať v podporovaní mäsového priemyslu a utrpení zvierat. Alebo môžeme byť jedným z tých, ktorí znížia spotrebu mäsa a možno si uvedomíme, že mäso k životu vôbec nepotrebujeme.

Vynechala som všetky vyslovene nechutné obrázky, ktoré som k tejto téme našla, a našla som jeden veľmi pekný príklad.

Dajte dieťaťu jablko a živé kura a pozorujte čo bude dieťa jesť a čo bude jeho kamarát.

kura

Na úplný záver ešte jedno upozornenie: Tieto dôvody sú moje osobné dôvody a nikoho nenútim, aby prestal jesť mäso. Taktiež tento článok nie je propagáciou vegetariánstva ani vegánstva. Každý máme slobodnú vôľu. Tak žime a nechajme žiť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *