Nikdy neprestaňte spolu randiť!

Ty si si vybrala jeho a on si vybral teba. Ľúbite sa. Chodíte spolu už nejaký ten rôčik, žijete spolu, možno máte spolu nejaké domáce zvieratko, možno biznis…Už ho ostatným nepredstavuješ ako svojho frajera, ale ako svojho partnera, svojho muža. Ale…randíte ešte stále spolu?  Je to možno drobnosť a vo vzťahu sú oveľa dôležitejšie veci, ale nebývajú niekedy tieto drobnosti to, na čom všetko vzniká alebo padá?

Na prvé rande s mojim mužom si pamätám veľmi dobre, vlastne keď si to tak teraz premietam v hlave, asi vymazalo všetky ostatné prvé rande. Aby ste sa vedeli lepšie vžiť do celej situácie, musím sa vám priznať, že sme sa nikdy predtým nevideli, dopisovali sme si asi dva týždne, a bol to môj Tinder Match.

Prišiel pre mňa pri panelák, v ktorom som bývala, bol nervózny, tak si ešte zapálil. Doteraz sa mi smeje, že prvá veta, ktorú som mu povedala hneď po ´´Ahoj´´ bola: ´´Cítim!´´. Ale som nefajčiar, vždy mi bude cigaretový dym smrdieť. Išli sme sa prejsť pri jazero a na zmrzku a prvé minúty nášho rande boli fakt zvláštne. Bol dosť odmeraný, ani sa na mňa neusmial. Mala som chuť odísť odtiaľ, myslela som, že tam so mnou vôbec nechce byť…Keď sme sa o tom neskôr bavili povedal mi, že bol zo mňa nervózny.

Celé sa to medzi nami nejako zlomilo v čarovnom prostredí McDonaldu, kam sme sa išli najesť, pretože bol hladný. Navždy budem hovoriť, že ma zobral na prvé rande do McDonaldu. Jedol predo mnou ten hamburger a hranolky s údenou arómou a tváril sa trochu previnilo, lebo si myslel, že ja nič také ako výživový špecialista nejedávam. Ale to ma ešte nepoznal.

14729197_10207507070260645_60029346342901006_n

Potom sme sa išli prejsť a sedeli sme ešte dlho predlho pri fontáne a rozprávali sa a smiali. A ja som prišla domov s priblblým úsmevom a už som vedela, že tento chlapec je iný. A pri tom neurobil nič špeciálne, ničím ma neohuroval, nepriniesol mi ani kvet, dokonca mi nedal ani pusu, ani sa len nesnažil! Ale už ma nepustil, od toho rande sme spolu trávili skoro každý deň. Dopísali sme spolu jeho diplomovku, a randili sme, predstavila som ho kamoškám, bola som na jeho prvom zápase, neskôr rodičom…A potom sme zase trošku randili a po pár mesiacoch sme už v podstate spolu bývali, aj keď sme mali každý ešte veci vo svojom byte.

Niektorí ľudia mi hovorili, že ´´na to´´ ideme rýchlo, ale ja som mala, ako poväčšine na všetko vlastnú hlavu, a tak som ja, slečna racionálna, všetko si potrebujem premyslieť, zrazu pri mojom mužovi nebrala všetko až tak racionálne a počúvala som pocity. Nechala som všetko plynúť, a všetko čo prišlo, bolo tak prirodzené, že som neriešila žiadne časy, žiadne pravidlá a stereotypy. Kedy sa má kto predstaviť rodine, kedy ísť spolu na prvú dovolenku, kedy začať spolu bývať…

14364695_10207273620144538_7974533138163578951_n

A tak sme sa navzájom predstavili našim rodinám asi po mesiaci, asi po štyroch sme išli spolu na prvú dovolenku, po trištvrte roku sme spolu trávili prvé vianoce a začali spolu bývať už naozaj, a po roku sme si adoptovali psíka a otvorili spoločnú firmu. Celkom dosť sme toho stihli, keď si to teraz tak sumarizujem.

Veľa vecí teraz robíme spolu, keďže už spolu aj pracujeme, no všimla som si, že na niečo sme predsa len zabudli. Zabudli sme spolu randiť.

S mojim mužom sme teraz spolu rok aj pár mesiacov a posledné mesiace boli veľmi náročné. Rozbiehali sme totiž náš spoločný biznis a keďže sme si riešili všetko od prerábania priestorov, cez web, reklamy, zariaďovanie, úrady, papierovačky…sami a vlastnoručne, možno si vy vlastnobiznisáci viete predstaviť aké to bolo náročné.

Celé dni sme neriešili nič iné a chodievali sme domov úplne fyzicky aj psychicky vyčerpaní a zabúdali sme jeden na druhého. Boli chvíle, keď som si to uvedomovala a prišlo mi to aj ľúto, ale potom prišiel nejaký iný problém, ktorý bolo treba riešiť a na toto som nejako zabudla. Boli chvíle, kedy mi bolo ľúto, že môj muž ide von s kamaráti na pivo a so mnou nie, a neuvedomovala som si, že to je jeho spôsob vypnutia od všetkého a ja si musím nájsť vlastný.

14241534_10207228526017213_3511434085613039170_o

Ale zároveň si myslím, že vždy a v každom akomkoľvek dlhom a akomkoľvek pevnom vzťahu je potrebné nájsť si čas aj na spoločné odreagovanie- na rande. Ale také to naozajstné, keď ste tam len vy dvaja, je tam pohoda, veľa sa smejete a sú tam tie chvíľky, keď sa pozriete na vašu polovičku a uvedomíte si, aká ste zaňho vďačná(za ňu vďačný), a ako by ste ho nevymenili ani za takého, čo by za vás umýval riad, pretože vie, že to neznášate, ani za takého, čo by vám nosil kvety častejšie, ani za žiadneho iného. Lebo len s ním je to ono.

Pred pár dňami som podvečer spala, nebolo mi najlepšie, keď ma môj muž zrazu trošku zobudil a pošepkal mi: ´´Kúpil som lístky do kina, na to tvoje boľavé bruško.´´ A išli sme večer na rande, po dlhšom čase, iba my dvaja, a bolo super. Sľúbili sme si, že to budeme robiť pravidelne.

Nechcem sa stavať do pozície skúseného vzťahového guru, nikdy ním nebudem, nepotrebujem to, učím sa z vlastných chýb. Ale ak vám môžem dať jednu vzťahovú radu, myslí, že v 27 rokoch už mám právo nejakú tú radu rozdať, je to táto:

Nikdy neprestaňte randiť, neprestaňte budovať a upevňovať váš vzťah. Pretože žiadna spriaznenosť duší, osudovosť, príťažlivosť, vášeň, ani zmysel pre humor nikdy nenahradí tú maličkosť, tú štipku soli, tú čerešničku na torte- ten pocit, že vás stále vie zbaliť a vy sa doňho/do nej dokážete zas a znovu zaľúbiť.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *