Instantné kópie

Stalo sa vám už niekedy, že ste scrollovali hlavný instagram feed a odrazu ste dostali pocit, že všetko, na čo sa pozeráte, ste už niekedy niekde videli? Nie ste v tom sami. A tiež to nie je len pocit. Pravda je taká, že takmer všetky populárne a virálne príspevky, ktoré kraľujú Instagramu v počte lajkov a komentárov, kopírujú sami seba. Kde sa stratila originalita a prečo nás ovládla dokonalosť?
Pri robení rešeršu pre tento článok, som narazila na niekoľko zaujímavých projektov a ľudí, ktorí sa snažia vymaniť z davu a poukázať na problém originality a dokonalosti v dnešnom insta svete. Preto skôr ako prídu moje úvahy a postrehy k týmto témam, skúsme sa čítaním nasledujúcich riadkov dostať do témy.

Anonymná žena z Aljašky vytvorila na Instagrame projekt, ktorý sa zaoberá problematikou originality. Chcela poukázať na to, ako sa v súčasnosti vďaka sociálnym sieťam a influencerom vytráca a ako umelci a tvorcovia upadli do stereotypu. Pozri profil @instarepeat a budeš v šoku!

Ďalší skvelý sociálny experiment, zameraný tentokrát na instadokonalosť, vytvorila Amalia Ulman, @amaliaulman. Táto argentínska umelkyňa mala len 25 rokov, keď sa jej podarilo vytvoriť unikátny projekt, ktorý núti zamýšľať sa nad tým, ako vlastne sociálne siete vplývajú na nás ženy. Všetko to začalo ešte v auguste roku 2014, kedy mladá kráska publikovala na Instagram svoju prvú fotografiu, označenú popisom “Part I”. Nasledovali fotografie, aké nájdeme na profiloch tisícov mladých dievčat po celom svete. Sexi selfie, pózovanie v spodnej bielizni na hotelových izbách, fotky kvetinových kytíc či mačiatok, provokatívne zábery jej polonahých ženských kriviek. Všetko to sledovalo jediný vzorec: Amalia si vytvorila online identitu, ktorá jej followerov presviedčala, že sa snaží preraziť ako modelka v Los Angeles.

Určite sa nebudete čudovať tomu, že to skvele fungovalo. Sledujúci fanúšikovia a lajky pribúdali, no na druhej strane sa čoraz viac začali objavovať aj negatívne komentáre a prví hejteri. Amaliin experiment však pokračoval a naberal na obrátkach. Uverejnila fotografiu, ktorá naznačovala, že podstúpila plastickú operáciu pŕs. Začala chodiť na jógu. Prefarbila si vlasy. Začala žiť život instagramovej “sugar baby”, brať drogy a kopírovať virtuálnu prezentáciu zhýralých celebrít. Celé to trvalo pár mesiacov, až kým neprišiel posledný záber: kytica ruží pomenovaná “The End”. O čo vlastne išlo, však prezradila až nedávno.

Celý jej instagramový život bol v skutočnosti jeden veľký fejk. Nič z toho nebolo reálne, všetko malo svoj scenár. Amália strávila mesiace a prešla stovky profilov, kým si celý experiment pripravila. Jej projekt mal začiatok, vyvrcholenie a koniec. Všetko však bolo iba hrané. Napriek tomu sa jej podarilo “nachytať” vyše 88 – tisíc ľudí – presne toľko followerov mala totiž v deň, keď celý sociálny experiment skončil. Podľa vlastných slov ním chcela poukázať na to, že aj tá najpresvedčivejšia fotka na sociálnej sieti môže byť odrazom niečoho, čo okolo reality ani len nešlo.

Amália svojim experimentom chcela dokázať, že celý koncept toho, čo sa dnes považuje za ideálnu ženskú prezentáciu na Instagrame, nemá vlastne so ženskosťou nič spoločné. Mnohé ženy kopírujú stále to isté. Prečo to však robíme?

Keď nad tým tak uvažujem, myslím, že sme pod nátlakom. Pod nátlakom „dokonalého“ sveta, ktorý sa na nás denne z rôznych médií valí, si stále intenzívnejšie nastavujeme aj kritéria na náš zovňajšok. Na obálkach časopisov, ale i vo svete sociálnych médií, denne vidíme dokonalosť. Tak ľahko však zabúdame, na to, že aj tá Victoria´s Secret modelka sa ráno môže (a určite sa aj prebúdza) s kruhmi pod očami, príšernými vlasmi, či nafúknutým bruchom. Aj jej sa určite niekedy vyhodí na tvári taká istá nechutná vyrážka ako nám a aj ona máva dni, kedy by najradšej ležala v posteli a jedla zmrzlinu.

Každá z nás je iná, krásna, dokonalo-nedokonalá. A práve túto filozofiu vystihujú instagramové hashtagy #BodyPositivity a #BodyPositive, vďaka ktorým sa ženy denne na celom svete vzájomne inšpirujú, povzbudzujú a motivujú milovať seba a svoje telo, také aké je. Ja osobne veľmi fandím českému projektu #ZaNormalniHolky, ktorý je inšpiratívny, odľahčený a neskutočne motivujúci. Je perfektné sledovať, aké silné dokážeme my ženy byť, keď sa spájame a nebojujeme proti sebe. Dokážeme meniť pohľad médií, značiek, mužov…dokážeme, čo chceme!

Častokrát je mi vtipné, koľko úsilia dokáže mnoho žien vkladať do vlastnej sebaprezentácie. Vlastne do skopírovanej prezentácie niekoho alebo niečoho, čo videli kdesi na fotke. Nedávno sa mi stalo, že som bola skopírovaná aj ja. Na svoje narodeniny som napísala post od srdca, v ktorom som napísala list, odkazovala niečo svojmu mladšiemu ja. O pár dní som scrollovala nejaký hastag a pod fotkou pre mňa neznámeho 17 ročného dievčata na selfie, som zrazu čítala svoje vlastné skopírované slová! Nerozčúlilo ma to, skôr naopak, keďže som už vtedy mala v úmysle napísať tento článok, skôr ma to iba utvrdilo v tom, že by som naozaj mala. Keď som jej pod fotku napísala komentár, že použila pekný citát, fotku do niekoľkých hodín vymazala. A tam sa naše skopírované instatné spojenie skončilo. Nemyslela som to zle, práve naopak, zobrala som to z tej lepšej stránky, že som ju inšpirovala. A aj ja som mala tiež kedysi 17 a tiež som mala rada citáty 🙂

Vždy keď vidím na fotke ženu v bielom tričku s červeným nápisom Levis, instakoláž s časopisom Vogue alebo dokonale hnedé ´´páročky´´ alias nohy, opaľujúce sa niekde pri mori, navonok sa síce pousmejem, no vnútorne to už nespracovávam. Instagram alebo akákoľvek iná sociálna sieť, na ktorej zdieľame svoje životy, by predsa mala slúžiť ako inšpirácia, nie ako predloha na kopírovanie.

Zarážajúce je pre mňa tiež, ako sa dá ľahko hnať od jednej dokonalej a životne dôležitej fotky za ďalšou, a zabúdať pri tom na to, že by sme sa na tej párty, dovolenke, výlete, rande či inej spoločenskej príležitosti, mali aj baviť. Ak už s tým nevieme prestať úplne, naučme sa teda užívať si aspoň to, čo vidíme medzi tým. Takto možno objavíme aj niečo krásne, čo zatiaľ neobjavil nikto pred nami.

Na záver, už iba dva odkazy pre nás ženy, tvory večne nespokojné.
Pre tvoje drsnejšie JA:
Tak ako instantná polievka, aj ty budeš chvíľku ´´hot´´, no potom vychladneš a nikto si ťa nebude pamätať.
Pre tvoje jemnejšie JA:
Nehrajme to už prosím na tú bezchybnú dokonalosť, ľudia (rozumej aj muži), aj tak najviac ocenia úprimnosť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *