Adoptovaná

Môj muž hovorí, že otázku: Kedy budeme mať psíka?, som mu začala dávať po pár mesiacoch nášho vzťahu a to stále častejšie a častejšie, na jeho vkus asi príliš skoro. Neviem, prečo to tak bolo. Psíka som chcela mať vždy, ale nikdy ma tá myšlienka neprenasledovala tak intenzívne.  Nedávno som čítala jeden pekný citát, ktorý hovorí:

´´Všetko je to o tej osobe, s ktorou chceš mať psa.´´ Niečo na tom proste bude. To nemé stvorenie predsa musíte vychovávať(alebo sa o to aspoň pokúšať) a to sa nedá len tak s hocikým. Preto fakt, že s niekým chcete mať psíka(mačku, rybky, tarantulku…) by podľa mňa daná osoba mala zobrať ako kompliment a skryté vyznanie, ako veľa vo vašom živote znamená, a že s ním počítate aj v budúcnosti.

Priateľ odolával dlho a statočne, až prišiel jeden večer na konci apríla tohto roku. Priznávam sa, nemala som premyslený žiadny plán, nepoužila som na to žiadne špinavé triky, ani ženské zbrane, iba som si úplne nevinne prezerala facebookovú stránku jedného útulku. Pozerala som si fotografie, čítala príbehy, ale naozaj som tým nič nesledovala. Spýtal sa ma, čo robím, tak som mu povedela, ukázala, aj prečítala. O chvíľku sme už čítali spolu, až sme prišli k príbehu stvorenia, ktoré je teraz už našou neoddeliteľnou súčasťou. Volala sa Fidorka. Bola maličká, mala trošku smutný pohľad a ešte smutnejší príbeh.

Toto je mini Fidorka, keď bola nájdená vyhodená na ulici 🙁

Naša Fidorka bola na ulici spolu s jej mamou a 4 ďalšími súrodencami. Nemali čo jesť, a tak napadli nejakej staršej pani hydinu, no proste od hladu jej zožrali nejakú sliepku. Museli byť  na tom naozaj dosť zle, pretože majiteľ ich vyhodil na ulicu po tom, ako sa fenke, ktorú nedal vykastrovať, prekvapivo, narodili šteniatka. Našťastie boli zachránené a zobrané do útulku. Vzali sme si ju ako polročnú. Spávali sme pri nej na zemi, keď sa bála spať sama v kuchyni, prepáčili sme jej ogrckané auto, niekoľko párov roztrhaných papúč a topánok, aj načatú stoličku, umývali sme ju od hovienok, v ktorých sa s radosťou vyválala,  a to všetko preto, lebo sme zaľúbili. Veľmi,natrvalo a bezhranične.

Nikdy by som nepovedala,ako vám psík môže zmeniť život. Ako vás naučí dívať sa na mnohé veci inak, ľúbiť a nič nečakať, dávať a nič nečakať.  Najskôr je to ten pocit, že ste dali bezbrannému opustenému stvoreniu domov. Je to fakt dobrý pocit zachrániť, vyskúšajte si to 🙂 Potom si uvedomíte, ako je na vás závislé a že ste zaňho zodpovedný. Neskôr vidíte,ako sa veľmi teší, skáče, oblizuje vás a trasie riťkou, keď prídete domov, ako vás potrebuje cítiť pri sebe, keď niekde leží, vyloží si na vás hlavu a spokojne zaspí, hoci aj v žihľave. Uvedomíte si,ako ju uprednostňujete pred sebou samým,  a ako sa staráte, aby bola  prvá najedená, vyvenčená, okúpaná a  spokojná. Potom odídete od nej na týždeň preč a na druhý deň vám už chýba a pozeráte si jej fotky. No a na koniec, aj keď vás 10x za deň dokáže rozčúliť, viete, že tú lásku, čo jej dávate, vám vráti. Miliónásobne.

 

Teraz je u nás Fidorka už rok s už si ani neviem predstaviť, aký by bol náš život bez nej. Naša fufula,bublina, bublifuk,pupka,muflónik, mrochtoška, pupuško a x ďalších prezývok, ktoré som jej už vymyslela, je teda adoptovaná a keby sme mohli, urobíme to znovu. Už sme mali párkrát namále 🙂

Nekupujte, adoptujte, je to neopísateľne lepší pocit. Jednoducho platí adoptuješ, miluješ.Ak nad tým premýšľate, odporúčam pozrieť si stránky: http://priatelpes.sk/http://www.adoptujzvieratko.sk/ alebo https://www.adoptuj.psiadusa.sk/. Ak sa pýtate, či je taký proces adopcie zložitý, moja odpoveď je nie. Celé nás to stálo dva vyplnené papiere a dva podpisy, pár kilometrovú cestu pre ňu a jeden trošku vyšší účet v predajni pre zvieratká :).

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *